Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Prvý raz a naposledy

14. března 2015 v 21:46 | Hentai no kame |  Iné fandomy
Zdravíčko, čerešne moje, tak ďalšia objednávka je vybavená. Spolužiačka Nicol si odo mňa objednala poviedku na seriál Kaichou wa Maid-sama, pár Usui x Misaki. Dej ma napadol až vtedy, keď som zhliadla ecchi seriál High School DxD. A tá posledná veta je tam naschvál. Dúfam, že som to vystihla aspoň približne tak, ako si chcela. Takže zhrnutie:
Postavy: Usui, Misaki, Grell
Dĺžka: Nedefinovaná
Žánre: romantika, trocha krvi
Špeciálne požiadavky: spomenúť Grella Sutcliffa, Usui má byť upír
Všetky bonusy nájdete pod oddeľovačom Mrkající





Stalo sa to niekoľko mesiacov potom, čo začali spolu chodiť. Áno, ich vzťah bol plný Misakinho kričania a Usuiho nemravných poznámok a návrhov, ale existoval. Misaki nikdy nenapadlo, že by bol Usui niekto úplne iný, ako šestnásťročný úchylák s obsesiou na ňu. Keď mala službu, chodil za ňou. Keď ju obťažovali dajakí grázli, zachránil ju. Pomáhal jej. Bol tu pre ňu.
Toho večera na ňu ako obyčajne čakal pri dverách pre personál. Privítal ju jeho všedný akože nezáujem. Jeho sivá mikina a úzke rifle evokovali predstavu úplne normálneho stredoškoláka. Zlaté vlasy sa mu leskli v zapadajúcom slnku. Ako scéna vystrihnutá z romantického filmu.
Usui sa sklonil a dal jej pusu na líce. Misaki ako na povel zčervenela. Stále si nevedela zvyknúť na tie každodenné nežnôstky, ktorými ju obdarúval. Bolo to pre ňu stále zvláštne, keďže nenávidela mužov do špiku kostí. Pred pár mesiacmi našťastie zistila, že nie všetci muži sú rovnakí. Ten podvedomý strach z opustenia bol ale príliš silný, aby sa ho zbavila za pár mesiacov. Predsa len, otec ich opustil a nechal ju s jej sestrou a mamou živoriť v rozpadávajúcom sa dome a otročiť, aby nezomreli od hladu. Misaki sa toho pocitu bála, nechcela ho zakúsiť znova. Pravdupovediac, neprežila by ho.
,,Prestaň, niekto nás uvidí," zašomrala a vymanila sa z jeho náručia. Nechcela vyzerať ako padavka, ktorú treba chrániť. Musela vyzerať silná. Napríklad aj preto, aby nikto zo školy nezistil, že spolu chodia. Tajiť to pred ostatnými žiakmi a hlavne pred jej všetečnou kamarátkou Sakurou, bolo mierne povedané, namáhavé.
,,Ách, Misa-chan, ten tvoj chlad ma tak priťahuje. Normálne to nevydržím," okomentoval to Usui a objal ju. ,,V tých šatách si bola krásna ako vždy." Pobozkal ju na krk.
,,Baka."
,,To ma tak veľmi ranilo," chytil sa za srdce. Ich každodenný scenár. S menšími obmenami sa toto odohrávalo takmer po každej Misakinej šichte. A zdalo sa, že Usuiho to neustále bavilo. ,,Zájdeme ku mne?"
,,Dobre." Už bolo takmer zvykom, že každý piatok chodievala k nemu domov. Obyčajne pozerali film, napchávali sa nejakou dobrotou, ktorú ukuchtil Usui (Misaki sa len pozerala hovorievajúc, že ona je na takéto veci ľavá) alebo sa učili na nejakú fakt ťažkú písomku. Väčšinou to skončilo tak, že Misaki mu zaspala na hrudi, on ju prikryl a pozoroval ju, dokým nezaspal aj on.
Šli po neustále rušnej ulici. Míňali ich obyčajní chodci, páriky aj mladí ľudia mieriaci na diskotéky. Úplne obyčajný večer.
Usui sa tváril nečitateľne. Bola to jeho maska, jediná ochrana pred svetom, okrem peňazí po rodičoch. V duchu sa ale úchylne škeril a tešil sa, že zase sa ku nej môže o trocha priblížiť. Pozoroval ju už od prvej triedy. Jej vôňa, pohľad a spôsoby...to všetko ho poháňalo k činom. V druhej triede usúdil, že by mal zistiť aj niečo o jej voľnom čase. Sledoval ju, vždy pedantne zamaskovaný. Až do toho osudného večera.
Vtedy mal pocit, že sa mu splnil sen. Miloval ju svojím vlastným spôsobom. Zbožňoval, keď ju mohol od niečoho zachraňovať a ona sa ku nemu tisla, mohol počúvať jej splašene tlčúce srdce, klokotajúcu krv, cítiť jej teplo. Presne tak. Bol upír. Nebol ako tí, ktorých ukazovali v knižkách, nestarnúci, neschopní jesť a ukazovať sa na slnečnom svetle. Tie všetky somariny si povymýšľali ľudia.
V skutočnosti starol normálne ako obyčajní ľudia a od určitého veku (nebolo presne definované kedy) sa jeho rast mal zastaviť. Ale vždy to bolo individuálne. Dokázal žiť z jedla aj krvi. Tá mu mala začať chutiť až po dospievaní. Ale potreboval ju, inak by zomrel. Tak, ako si potreboval užiť svoj vzťah, dokým ho nepremohla niekoľkomesačná neutíchajúca chuť po krvi. V takých chvíľach sa ku upírom nedalo ani priblížiť a krv sa im musela nosiť po dávkach. A on nechcel byť zatvorený do dajakej miestnosti bez okien. Ešte nie.
Prechádzali cez križovatku.
Z diaľky k nim zrazu doľahol škripot bŕzd. Až v poslednej chvíli si všimol, podobne ako väčšina ľudí, šmýkajúci sa kamión. Nemohol bez nadprirodzených schopností robiť nič. A tak musel v HD sledovať, ako sa Misaki nestihla uhnúť a zavalil ju nával drevených trámov. Počul krik iných ľudí a praskot jej ženských kostí. Cítil železitý pach krvi a strachu. A najviac všetko jej. Tá karmínová farba na ulici ho lákala, zrazu si túžil dať jeden alebo dva osviežujúce dúšky, aj keď pred dvoma dňami jedol. Hypnotizovala ho. Stál tam ako primrazený, počul, ako niekto volal sanitku.
Jeho kolená boli ako zo želatíny. Ovládol ich a podišiel ku svojej láske. K jeho Misaki, prvému dievčaťu, ktorému dovolil sa tak veľmi ku nemu priblížiť. Nedal by ju za nič na svete a teraz musel sledovať, ako z nej vyprcháva život. Krv ho lákala stále viac a viac. Sklonil sa k nej. Rozum mu odmietal prijať zdrvujúce fakty. Musel tu byť nejaký spôsob, ako ju zachrániť, jednoducho MUSEL!
,,Usui..." zašepkala zoslabnuto.
,,Misa-chan, to bude dobré, už volajú sanitku," zvolal horúčkovito. Pach jej krvi ho čoraz viac dostával do extázy.
,,Myslím...že to nie je nutné," nadýchla sa, krv sa jej valila z rozdrveného trupu.
,,Budeš žiť," ubezpečoval ju. Len horko-ťažko sa ovládal. ,,Neprežil by som to bez teba." Chytil ju za ruku. Inštinkty mu nahovárali nech pije, kým je krv ešte teplá.
Zrazu mu to došlo a stuhol v šoku. Dospel! Nie, to nemôže byť pravda!
,,Ách, vyhasol ďalší mladý život," zaintonoval nejaký bláznivý hlas.
Usui sa obzrel. Za ním stála nejaká postava neidentifikovateľného pohlavia s dlhými červenými vlasmi. On alebo ona sa opieral o motorovú pílu a na nose mu sedeli červené okuliare. V tej chvíli Usuimu docvaklo, že to musí byť shinigami - boh smrti, ktorého videli len upíri, ľudia nejakým spôsobom spriaznení s mágiou a nadprirodzené bytosti.
,,Zdravím, som Grell Sutcliff," pokračoval neznámy. V tej chvíli Usui dosť pochyboval o jeho duševnom zdraví. ,,Aké je to smutné, vidieť, ako ti odchádza tvoja životná láska. Asi sa od tej romantiky rozplačeeem," zatiahol shinigami a schoval si tvár do dlaní. Začal fňukať ako malé decko.
,,Musíš mi pomôcť zachrániť ju," zvolal Usui, pološialený od smädu.
,,Ale to ja nedokážem, jedine ak by si ju premenil," odpovedal Grell, ,,konieckoncov, chceš predsa, aby ste boli spolu až do smrti, nieee?"
Usui urobil v tej chvíli jedinú logickú vec, ktorá mu napadla - zobral Misakinu ruku, porezal ju z ničoho nič zaostrenými zubami a začal piť. Konečne zistil, prečo boli dospelí upíri z toho na vetvy, keď nedostali svoju dávku. Alebo prečo niektorí zabíjali len z cieľom zamaškrtiť si. Už vedel...
,,To ju chceš vysať do sucha alebo ju aj premeníš?" vytrhol ho Grell z tranzu.
Spamätal sa. Zubami si zahryzol do zápästia a priložil ho k Misakiným perám. Ešte v nej nejaký život bol, pretože začal slabo sať. Začal si ranu stláčať, aby jej pomohol. Keby dostala málo krvi, nezaúčinkovala by.
Keď usúdil, že už jej bolo dosť - otec mu hovoril asi o jednom decilitri - odtiahol ruku. Zobral ju do náručia. Musel ju dostať niekam preč, najlepšie do svojho bytu a zavolať otcovi.
,,Už si nepotrebný, ako vidíš," zavrčal smerom ku shinigamimu.
,,No heej, zase dostanem na vedení hubovú polievku. Ale to nevadí, bolo to napínavé, ešte lepšie ako v kine. Maj saaaa," zvolal Grell, berúc to po trechách.
Usui využil svoje čerstvo nadobudnuté schopnosti a rozbehol sa tiež. Ani sa nenazdal, že bežal tak rýchlo, zrazu sa totiž ocitol pred bránou svojho domu. Vyskočil na balkón. Neobratne si otvoril a položil Misaki na gauč. Už sa začínala meniť. Ale jej premena bude riskantná a bude trvať veľmi dlho...
,,Dúfam, že sa zase stretneme," zašepkal jej do ucha.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aki Aki | Web | 16. března 2015 v 14:20 | Reagovat

wau ,skvelá poviedka. Spočiatku som si myslela, že to bude taká sladké , ale veľmi milo si ma prekvapilo, úplne som sa vpila do tvojho príbehu.

2 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 16. března 2015 v 19:16 | Reagovat

[1]: ako pijavý papier :-D som prekvapená, že tieto moje somariny ešte niekto číta (y)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.