Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Gymnázium shinobi - prológ

5. května 2015 v 17:40 | Hentai no kame |  Gymnázium shinobi
Zdravím moje modré perá, už máme počítač v poriadku, preto vám prinášam dlho očakávaný...prológ! Áno, ste takí slepí, že to musím písať ešte aj sem, ale ja som tak rada, že vás mám. *hug* enjoy


Som dcéra rešpektovaného vedca a bubeníčky v metalovej kapele. Spájala ich láska ku rovnakej hudbe. Som experiment, omyl - polliter marhuľovice a zahodené zdravé zásady. Mama zomrela pár dní po pôrode. Požiadala otca, aby ma pomenoval Kumiko - večne krásne dieťa. Jej želanie splnil. Moje meno je dedičstvo po matke.
Už ako malej sa mi páčilo otcovo laboratórium. Moje rané detstvo sprevádzajú zatuchnuté knihy, prach a teráriá. Otec pracoval ako výskumník v oblasti jedov. Špecializoval sa na hmyzí a plazí. Teráriá mal porozkladané po celej pracovni a na návštevníkov vždy zízali desiatky párov očí.
Odmalička som sa bála pavúkov na jednej z poličiek. V jednej spomienke som nešťastnou náhodou rozbila terárium Queen, otcovej najväčšej tarantule. Kričala som a rozhadzovala rukami, až kým ma nezachránil otcov praktikant Kabuto. Do dnešných dní mám miernu traumu.
Vždy ma to ťahalo ku knihám. Strašne sa mi páčili kvety z otcovej encyklopédie botaniky. Ako štvorročná som už poznala všetky z nich. Bol na mňa hrdý. Zvykol ma pohladiť po vlasoch a povedať, že sa čoraz viac podobám na mamu.
Mal aj ďalšiu dcéru s náhodného vzťahu s akousi pouličnou maliarkou. Pomenovali ju Asumi. Vďaka podobným povahám sme sa skamarátili. Prvý obrázok, ktorý nakreslila, bol kvet nevädze. Aj zo stonkou a listami. Vyzerali, ako keby sme ich prehnali tlačiarňou. Naučila som ju väčšinu kvetov.
Obe sme mali rady park v centre mesta. Dohliadala naň rodina Yamanakových. Vždy sme sa na nich usmiali a popriali sme im pekný deň. Myslím si, že z nás mali trochu strach. Chápem ich. Predstava, že deti najväčšieho čudáka v meste vám behajú po parku, je trocha zlovestná. Ale stále to bolo lepšie, než partička chalanov starších od nás. Vtedy sme mali štyri a oni päť.
Jedného dňa si priniesli futbalovú loptu. Jeden z chlapcov kopol loptu tak nešťastne, že trafila Asumi do brucha, prekotila ju na zem a popučila kvetiny, ktoré sme v ten deň pomáhali sadiť. Vážny chlapec s tmavými vlasmi pripomínajúcimi morského ježka sa zohol po loptu a chcel ísť preč.
,,Asumi to veľmi bolelo," ozvala som sa detským hláskom.
,,Ach," uniklo mu, ,,baby sú slabé. Nemajú čo robiť vonku."
Kým som Asumi pomáhala vstať a oprášiť šaty, chlapci nám stihli vymyslieť prezývky: Plačka a Trdlo.
Mali sme päť a oni šesť rokov. Hrali sme sa s Asumi na chytačku. Nechali nás napokoji dovtedy, kým sa Asumi nepotkla o vyčnievajúci kameň. Už-už sa jej tisli slzy do očí. ,,Pšt, neplač. Budú sa nám zase smiať," napomenula som ju. Asu-chan vstala a oprášila si šaty. Boli modré so zelenými šmuhami od trávy.
,,Keď budem veľká, budem ako Bruce Lee," vyhlásila som slávnostne, ,,a už nikdy nebudeš padať." No nenapadlo mi, že tí chalani to budú zneužívať proti mne.
Obe sme nastúpili do školy v šiestich rokoch. Na konci roka sme boli vyznamenané a Uzumaki Naruto bol pokarhaný. Nešlo mu čítanie a stále vyrušoval.
V druhej triede som sa pobila s jedným tretiakom. Volal sa Tenzo a nosieval so sebou drevené palice, ktoré našiel vonku. Nechtiac som mu jeho zbierku zhodila, keď som šla po chodbe. Začal sa do mňa navážať, až to vyústilo bitkou. Hoci som vychovávateľke sväto-sväte tvrdila, že sa to nestalo naschvál, otca predvolali do riaditeľne. Bol jediný, kto mi veril. Zariadil mi súkromné vyučovanie karate. Keď ma Tenzo začal urážať zase, zbila som ho. Do siedmej triedy si do mňa nikto nedovolil.
V štvrtom ročníku som sa kamarátila s Aburamem Shinom, synom jedného z otcových priateľov. Ukázala som mu moju zbierku kvetín a on zasa svoju zbierku chrobákov. Neuznával fantasy literatúru, ktorý som v tej dobe hltala ako posadnutá. Cez leto sme sa prestali baviť. Mali sme málo spoločných záujmov a on tvrdil, že som príliš chlapčenská.
V jedenástich rokoch som v cirkuse mala okolo krku hada a definitívne som si zamilovala plazy a metalovú hudbu. Začala som chodiť na bubny.
V dvanástich som sa zamilovala do Senju Tobiramy, ktorý mal vtedy štrnásť.

Mňa v štrnástich prijali na gymnázium, kam chodila väčšina detí a, samozrejme, aj on. Mali heslo: ,,Z vašich detí sa stanú ozajstní bojovníci!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Aki Aki | Web | 6. května 2015 v 21:00 | Reagovat

veľmi krásni prológ.

2 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 6. května 2015 v 21:12 | Reagovat

[1]: ďakujém :*

3 Farah Farah | Web | 7. května 2015 v 14:45 | Reagovat

Úžasnéééé... prosím si ďalšie čím skôr... naozaj perfektne napísané. Strašne moc sa mi páči, ako si zasadila postavy z Naruta do moderného sveta, každému si dala nejakú osobnosť (napríklad to s Kabutom, alebo ten Shino). Fakt skvelé ♥ Už teraz hlavnú hrdinku shipujem s Tobiramom xD

4 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 7. května 2015 v 16:55 | Reagovat

[3]: ty ma toľko nechváľ, lebo mi tá chvála stúpne do hlavy :-D :-D ale ďakujem *posiela imaginárny hug* to s tými postavami som sa naučila u Pani archivovej

5 Pariah Pariah | Web | 23. května 2015 v 16:32 | Reagovat

Fuuha Tobirama... na toho je težké narazit :-) super !

Co se týká ankety tak dávám přednost nejaké ženě z Uchiha klanu :-)

6 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 23. května 2015 v 17:59 | Reagovat

[5]: ďakujem!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.