Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Úradný list alebo výber mena nie je jednoduchý

4. května 2015 v 15:46 | Hentai no kame |  Sedemkrát iná
Zdravím, moje červené tričká, veľmi mi je ľúto, že som včera nič nepridala, ale nefunguje nám počítač a neviem, kedy bude opravený. Tak to musím písať v knižnici. Hádam sa vám bude páčiť aj druhý diel, ktorý som dnes dokončila.




Opäť sedím v škole a o hlavu mi bubnuje tliachanie mojich spolužiakov. Listujem zošitom z matiky a snažím sa niečo nabifľovať. Naša matikárka je totiž taká desivá, že prísť nenaučený na jej hodinu rovná sa kopať si hrob. Ona ťa brutálnym spôsobom rituálne zavraždí, rozštvrtí, nahádže do tvojho hrobu a zasype.
Trhne mnou vyzváňajúci tón školského rozhlasu. Asi volajú nejakú učiteľku.
,,Poprosím žiačku Luciu...Soósovú z 1.B, aby teraz prišla do riaditeľne." Aha, tak asi nie.
,,Čo sa stalo?" ,,Prečo Šóša?" ,,Čo spravila?" A bla, bla, bla, vždy, keď sa niečo takéto stane, hneď sú reči. Nenávidím to ako diabol svätenú vodu.
Zdvihnem sa a všetko nechám tak. Uvoľneným, ale rýchlym krokom idem do riaditeľne. Čaká tam na mňa jeden zo zástupcov.
,,Žiačka Soósová?" povie. Vysloví moje meno s ,s´. Preboha, toľko rodín s takým istým menom tu žije, prečo sa nedokážu naučiť aspoň základnú gramatiku?!
,,Áno." Nedám na sebe nič zdať.
Zástupca mi podá akúsi obálku. ,,Toto nám poslali z istej japonskej školy práve na vaše meno. Viete mi k tomu niečo povedať?"
Prizriem si ju. Je to obyčajná obálka, akú kúpite v každom papiernictve. Meno mám napísané počítačom. Nalepená známka zobrazuje obrysy japonských ostrovov. Pečiatka je červená a sú tam nejaké hieroglyfy. Takisto aj v rohu pre odosielateľa.
,,Smiem ju otvoriť?" spýtam sa. Dá mi povolenie. Opatrne ju rozlepím, aby som ju náhodou nepoškodila. Vytiahnem úradne vyzerajúci dokument. Na moju smolu písaný v pekne zložitej angličtine. Pokrčím plecami. ,,Neviem to prečítať."
,,Ukáž," prikáže mi. Čelo sa mu zvraští od sústredenia. ,,Tu píšu, že si bola prijatá na nižšiu strednú školu Teiko. A sponzorom tvojho štúdia je Akashi Masaomi. Významný člen tokijskej rady ak ma pamäť neklame," zazrie na mňa s pod okuliarov. Čo si myslí, že som to naschvál narafičila?! Veď len nedávno som sa dostala sem! Ja tu chcem ostať!
,,A ešte tu píšu, že kvôli dokumentom budeš musieť používať svoje japonské meno. Máš nejaké?"
Zarazene pozerám na kus toho diabolského papiera v jeho rukách. Mama mi snáď zatajila tie dokumenty? Bolo jej vlastne niečo ohľadne tohto povedané? ,,Nie, nemám," pokrútim hlavou, ,,iba od včerajška viem, že nejakého otca mám." Čo je pravda.
Na chvíľu sa zamyslí. ,,Choď na hodinu a... počkaj, niečo som tu ešte..." zrazu objaví ďalší kus papiera. Ukáže mi ho. Je to zoznam japonských dievčenských mien, s pripísanou poznámkou: Tvoj brat sa volá Seijuuro.
***

Celý zvyšok dňa som bola nesústredená. Na európskych štúdiách mi učiteľka vynadala a na slonevčine som za to dokonca dostala poznámku. Pred celou triedou som si zachránila zadok vysvetlením, že som sa celú noc učila na chémiu. Bomba.
Cez informatiku to už bolo lepšie. Učiteľka povedala, že máme voľno, čo sa nestáva tak často. Sedela som za prekladačom a prekladala si každé jedno meno uznané japonskými úradmi.
Na stránkach o japonskej administratíve a o zvykoch v Japonsku som sa dočítala, že je vhodné, ak majú súrodenci podobné mená alebo aspoň zčasti rovnaké. Vďakabohu za moje chabé vedomosti o japonskej kultúre.
Pohrávala som sa s niekoľkými menami, medziiným aj s menom Saika - farebný kvet. Lenže Saika bol názov démonického meča z anime Durarara!!, takže som nechcela pôsobiť, že som si vybrala meno podľa populárnej mangy, aby som bola zaujímavá. Ale bolo to vtipné, pretože aj tam bol jeden Masaomi. Otcovo meno.
Nakoniec so sa rozhodla, že na to pôjdem inak. Bolo určité obdobie, kedy tu otec bol. Príležitosť dostal až pri mojej mame. Zvážila som všetky moje vedomosti, vlastnosti a schopnosti. Išla som na to vylučovacou metódou a už-už som si v duchu vyberala meno Suzume. Ale v kombinácii s priezviskom by to znelo divne.
Zrazu mi padne zrak na jedno meno, ktoré som prehliadla. Skvelo sa tam, vypaľovalo mi dieru do mozgu a malo všetko, čo som si želala. Znamenalo melódia, príležitosť, obdobie. Napísala som si ho. A ani v kombinácii s priezviskom to neznelo zle.
Po hodine idem znovu do riaditeľne. Zástupca tam zaneprázdnene pobehuje. Všimne si ma.
,,Ahá, to ste vy. Povedzte, vybrali ste si meno?"
Prikývnem. ,,Áno. Napíšte tam, že moje meno je Akashi Setsuko."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 4. května 2015 v 19:02 | Reagovat

ospravedlňujem sa za chyby, nemala som si to kde skontrolovať :-(

2 Aki Aki | Web | 6. května 2015 v 15:01 | Reagovat

V pohode ,ani som si žiadne nevšimla :-D . Dielik bol opäť úžasní , veľmi sa mi páči , ako si vybrala svoje meno.

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 6. května 2015 v 21:11 | Reagovat

[2]: ja som to tak robila aj v skutočnosti :-D

4 Farah Farah | Web | 7. května 2015 v 14:40 | Reagovat

Aaaaš, to bolo úžasné. Tak skvelo napísané, úžasne sa mi to čítalo a úplne som verila každé jedno slovko, do poslednej body, verím, že takéto niečo sa môže stať! :D Alebo sa ti to nebodaj už stalo? :P Priznaj farbu, pravda si ty naozaj stratená Akashiho sestra! :D

Ale vážne, bolo to super a meno si jej vybrala tiež pekné :) Strašne som sa rehotala na tej vsuvke z Durarara! :D Už teraz sa nemôžem dočkať pokračovanita, tak rýchlo sem s ním :P

5 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 7. května 2015 v 16:54 | Reagovat

[4]: nie, nič také sa mi nestalo :-) a nie, nie som Akashiho sestra, vôbec sa mu nepodobám! :-D :-x *chce začať hrať basketbal* Ale mám teraz pätnásť a keď on mal pätnásť, mal 158 cm, takisto ako ja ;-) a obaja sme strelci :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.