Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Opantaná

21. srpna 2016 v 17:58 | Hentai no kame |  Iné fandomy
Zdravstvuji, moje bodkované bikiny, tu je tá sľúbená... hovadina. Musím priznať, že je mi strašne trápne písať o nejakom cudzom a pomerne slávnom človeku. Ani neviem, či som ho vystihla, či dej nie je veľmi prehnaný. Ostáva mi len sa modliť, aby ma priveľmi nezosmiešnil alebo sa na mňa nenaštval. To by mi bolo fakt ľúto.

Fandom: rozprávky bratov Grimmovcov
Postavy: prekvapenie x OC (own character)
Žáner: tajomné, retrospektíva, rozprávka/horor
Rozsah: 920 slov
Odkaz na jeho youtube kanál nájdete TU.



Ako každý deň, potrebovala jeho hlas. Nešlo o jej priateľa, príbuzného, išlo o niekoho priveľmi vzdialeného od nej, aby mala možnosť ho spoznať osobne. Bol to obyčajný youtuber, ale so zázrečným hlasom. Keď objavila jeho videá, jej život zrazu dostal zmysel. Aj keď ten mladý muž o tom netušil, jeho videá jej neskutočne pomáhali. Držali ju nad vodou, rozveselili ju a poskytli inšpiráciu. Pri nich vždy našla cestu, ako ďalej.
Toho večera pozerala s rodičmi správy. Bol to zvyk ešte z čias, keď bola malá. Jej otec všetko komentoval a mama lúštila krížovky alebo plietla. Ona potichu sledovala správy a vždy dávala tatkovi doplňujúce otázky. Vyvinul sa z toho niečo ako rituál.
,,Tí ľudia nie sú normálni," zašomral jej otec a odpil si z plechovky tmavého piva. Na obrazovke bol záber amatérskeho videa, kde pochodovali desiatky a desiatky tínedžerov a mladých ľudí. ,,Prekliate sekty."
,,Nevyzerajú na to," namietla, ,,podľa mňa sú zdrogovaní. Aha," ukázala na potácajúceho sa mladíka v strede davu. Ma tvári mal sklený výraz a bol špinavý od hlavy po päty. Zrazu spadol, nikto mu nepomohol vstať, ostal ležať bezmocne na zemi a niektorí po ňom dokonca šliapali.
Hlásateľka pokračovala v reportáži: ,,Nikto si nie je presne istý, čo za tým môže byť a aká skupina ľudí sa môže k davu pripojiť. Boli zaznamenané prípady spontánneho napojenia sa zo stoviek kilometrov v nezávislosti od práce, ktorú ten človek vykonával alebo iného spoločného faktoru, ktorý by pomohol chrániť obyvateľstvo. Každý pokus o rozpustenie bol neúspešný a dav momentálne mieri k Žiline. O ich ďalšom postupe vás bude informovať mimoriadne spravodajstvo."
Správy v nej vyvolali nepokoj. Niečo také bolo nad jej chápanie, bolo to desivé. A takýmto tempom dorazia k jej rodnému mestu za dva dni. Už mala aj plán toho, čo bude robiť - zabarikáduje sa doma, bude jesť sladkosti a dá si maratón jeho vlogcastov.
O jeden deň sa jej život obrátil naruby. Práve čakala na autobusovej zastávke a počúvala hudbu. Príjemný hlas Simona Curtisa nahradila prenikavá, zvláštna melódia. Mala pocit deja vu, akoby ju už niekde počula, nútilo ju to hýbať sa. Netancovala, neposkakovala, nehmkala si, len išla, neznámo kam, nevedela prečo, nemohla volať o pomoc a predovšetkým, neovládala svoje telo. Pripojili sa k nej dve emáčky a jeden chalan zo školy. Šli smerom na juh.

***
Ubehlo veľa času, viac, ako deň. Bola hladná, smädná, nohy jej vypovedávali službu a bola tak unavená. Nemohla ani zastaviť kvôli svojim telesným funkciám a tak jej poníženie nemalo konca. Okolo nej pochodovali tisícky mladých ľudí. Pach neumytých tiel a rôznych telesných štiav jej rozožieral nozdry.
Po celý čas ju sprevádzala melódia. Bola tichá, flautová a upokojujúca. Dokázala by ju počúvať celý život... najlepšie bezpečne uloženú v mobile.
Dorazili do hôr do malej, bezvýznamnej dedinky. Konal sa tam nejaký festival, ani si nepamätala aký. Spomínala si iba na krik, praskanie kostí a potoky krvi. Všetci z nich vraždili, dospelých aj starých, neušetrili ani deti, len dve-tri výnimky, ktoré sa k nim pripojili.
Na malé betónové pódium vyšiel chalan, vlastne mladý muž. Bol trochu pri sebe, to však vyvažovala jeho výška, určite bol od nej aspoň o hlavu vyšší. Mal tmavé vlasy, dlhšie, ako bolo obvyklé a inteligentné modré oči. Medzi ostatnými vytŕčal ako päsť na oko. Vyzeral oddýchnuto a čisto, na tvári mu pohrával drobný úsmev. Nechápala, ako mohol obísť to, čo ich všetkých poháňalo, ona vedela ledva myslieť, nieto ešte chodiť.
Jeho čierne tričko a džínsy odzrazu zmizli a nahradilo ich pestrofarebné oblečenie. Skladalo sa zo starej a špinavej bielej košele, zaplátaného červeného plášťa, zodratých čižiem a a vyblednutých modrých nohavíc. Vyzeral ako stredoveký trubadúr. Na hlave sa mu odjavil ešte elegantný klobúčik s perom nejakého vtáka. V ruke držal vyrezávanú píšťalku a na pleci mu sedel... Keby mohla, zhíkla by od nadšenia, prekvapenia a mrazivého strachu. Na pleci mu sedel tučný čierny potkan s dlhým chvostom a malými ligotavými očkami. V jej hlave sa to všetko spojilo dohromady a pomyslela si, že niektoré príbehy tu nikdy neboli len pre zábavu. Vrátila sa do časov, keď bola maličká a babka jej čítala zo starej, potrhanej knihy. Síce nevedela čítať, ale vždy si prezerala nádherne maľované obrázky.
,,Babi, prečítaš mi o Krysárovi?" žobronila ako mnohokrát predtým.
Stará žena si poupravila pletený sveter. ,,Ty si tuším do toho mužíčka zamilovaná," podpichla ju s nežným úsmevom a roztvorila knihu.
Dievčatko ako vždy pozorne načúvalo. Odohrávalo sa to zakažkým takisto: mestečko zamorili potkany, obyvatelia mesta zavolali píšťalkára, aby tú háveď vyhnal, tie vďaka melódii z flauty naskáču do rieky, obyvatelia mesta mu nezaplatia, píštalkár sa nahnevá, o pár dní sa tam ukáže znova a odvedie stotridsať detí z dediny presne tak ako potkany a deti už nikto nikdy nenájde.
,,Prečo nechceš počúvať o Šípkovej Ruženke alebo Popoluške?" vypytovalal sa stará žena.
Maličká sa odula. ,,Princezné sú nuda."
,,A čím by si chcela byť?"
,,Krysárkou," zvolalo dievčatko, ,,by som zahrala a..." ďalej opisovala, čo by spravila, keby bola jej obľúbenou postavou. Tvár jej babičky bola každou minútou smutnejšia. ,,Babi?" pozastavila s malá. ,,Čo sa deje?"
,,Ach, dieťa moje, nevieš, čo si praješ. Neskôr pochopíš, že je to strašný dar."
Mladík prešiel zrakom po dave. Nedokázal ani všetkých obsiahnuť, bolo ich tak veľa, že zaplnili každučké miesto, ktoré sa dalo. Vytvoril sa ohromný kruh okolo pódia.
Potkaniar pristúpil k mikrofónu a zapol ho. V tej chvíli hudba v jej hlave stíchla. Prehovoril totiž hlasom, ktorý veľmi dobre poznala.

,,Zdravím vás. Moje meno je Pixelorez a vítam vás... na našom zhromaždení. Niekoľko ľudí mi nezaplatilo a tak si niečo musím zobrať na oplátku ako za starých čias."

~**~
Drahý priateľu, ak toto čítaš, ber to s rezervou. Máš nádherný hlas, ale to ti hovorí každý druhý človek a úprimne, moja múza ma po prečítaní ten tony komentárov začal kopať do zadku ako divá. Túto hlúposť som napísala v záchvate fangirl feels, teda to nie je nič moc a dej by sa dal predĺžiť, neviem, či ťa trafila vzhľadovo, blablabla... Gratulujem ku dvestotisícom odoberateľov a drž sa. ♥
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ainiloveanimeandyaoi ainiloveanimeandyaoi | 21. srpna 2016 v 20:28 | Reagovat

KAMECHIIIIIII !!
ARE YOU KIDDING ME ?!
Podarilo sa Ti skombinovať pár mojich mega vecí dokopy ! Môj Ty svetu teraz ma chytila nostalgia.
Inak pecka , pekne napísané a to, že si z Pixela/Pizeloreza spravila Krysára / Flautistu / whatever :-)  Nice Idea :)

2 Pariah Pariah | Web | 25. srpna 2016 v 21:54 | Reagovat

moc hezky napsané a rozhodně zajímavá myšlenka moc se mi líbí jak jsi to pojala, fakt zajímavý nápad, oceňuju tvou fantazii :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.