Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Your soldier

14. srpna 2016 v 15:00 | Hentai no kame |  The mirror reflection
Guten Tag, moje encyklopédie, KONEČNE sa mi podarilo dokončiť to. na čo ste tak dlho čakali! Neverili by ste, aké ťažké je písať na Nemecko, sama som to nepredpokladala. Zároveň som k tomu vymýšľala pesničku, to bolo hotové prekliatie, ale po troch mesiacoch to tu máte.

Fandom: Hetalia
Rozsah: 2 875 slov, 6 strán
Žáner: história, depresívne, zo života
Pairing: Nemecko (Ludwig Beilschmidt) x OC
WARNING! Citlivé historické témy a narážky na kauzu Svätá ríša rímska národa nemeckého. Spomenuté iné postavy z prostredia Hetalie. Možné OOC.
Venujem Farah, lebo Nemecko bola prvá postava, ktorú si obľúbila. Venujem Nike, Zuzke, Lívii a Danovi, ktorí ma neustále podporovali a počúvali moje siahodlhé výlevy. Venujem Kokoro-chan, lebo ťa mám stále rada, aj keď si už nepíšeme tak často.

***
Táto poviedka nebola napísaná za účelom uraziť akúkoľvek medzinárodnú, politickú a náboženskú organizáciu. Takisto ani žiaden štát a jeho občanov. Všetky postavy s výnimkou mojej OC patria Hidekazovi Himaruovi, autorovi Hetalie. Použitá pesnička patrí skupine Rammstein.
***


Na počúvanie - Mein Hertz Brennt

Nun liebe Kinder gebt fein acht
Ich bin die Stimme aus dem Kissen
Ich hab euch etwas mitgebracht
Hab es aus meiner Brust gerissen

,,Taakže, ako dopadol pohovor?"
,,Nezobrali ma, vraj by decku ako ja svoje bábo nikdy nezverili," povzdychla si vyšportovaná brunetka do mobilu, ktorý si pridržiavala plecom. Stála pri sporáku a miešala paradajkovú omáčku, Krátke tmavé vlasy mala od horúčavy zlepené a nespokojne ochutnávala tekutinu. Potrebovala soľ.
,,A čo si predstavovali? Veď si tam jasne uviedla, koľko máš rokov," podivila sa jej spriaznená duša Danielle. V pozadí bolo počuť otrasnú popovú hudbu a fučanie cvičiacich ľudí. Danielle bola napoly Američank napoly Nemka a vášnivá milovníčka posilňovní. Tam sa aj stretli a spriatelili sa.
,,Asi čakali niečo inšie," utrúsila štipľavo.
,,Margareth, drahá, ľuďom nevyhovieš. Iba sebe," poúčala ju Danielle.
Nasypala do hrnca dve lyžičky soli a zamiešala ju. ,,A čo mám podľa teba robiť? Vyskúšala som už všetko možné a do McDonaldu nejdem. Rodičov by porazilo."
Danielle si odfrkla. ,,Je obdivuhodné vylepovať zdrapy papiera po celom Berlíne, no skús to na nete. Teta si tak našla prácu ako sekretárka."

***
Mit diesem Herz hab ich die Macht
Die Augenlider zu erpressen
Ich singe bis der Tag erwacht
Ein heller Schein am Firmament

Po niekoľkých dňoch presviedčania, dvoch romantických vojnových filmoch a štyroch panákoch sa Margareth odhodlala napísať internetový formulár. Keď skončila s vypisovaním a ukladaním, prepadla ju depka.
,,Čo ak... čo ak to nezaberie?" hysterická sa napila brusnicovej vodky priamo z fľaše. ,,možno, že skončím ako tí prisťahovalci. Budem utierať zadky starým ľuďom!"
Jej najlepšia priateľka vzápätí spustila obsiahly výpočet jej pozitívov a schopností. ,,Ak ťa nezamestná vôbec nikto, potom sú všetci retardovaní," uzavrela to. Možno bola blondína, ale praktická a rozumná. Pre Margareth bola prírodné antidepresívum..
,,Máš pravdu, vyvádzam. Len sa bojím, že to nebude mať žiaden efekt."
Po niekoľkých hodinách Margareth zazvonil mobil. Danielle bola u nej prespaťa tak sa obidve strhli na hlasné vyzváňanie.
,,Prosím," ozvala sa. Prekvapilo ju, keď začula pomerne mladý, hlboký a kultivovaný hlas so západoberlínskym prízvukom.
,,Dobrý večer, dovolal som sa k slečne Bauerovej?" spýtal sa vyrovnane.
,,Áno, to som ja. Predpokladám, že voláte kvôli môjmu inzerátu, pán...?"
,,Beilschmidt, správne. Kedy by sme sa mohli stretnúť a prebrať moju ponuku?"
,,Z-zajtra mám čas. Stretneme sa v kaviarni u Fischera?"
,,To mi vyhovuje. Môžete o tretej?"
,,Ako vás spoznám?"
,,Budem mať zelenú košeľu a dioptrie."

***
Mein Herz brennt

Celé predpoludnie bola ako na ihlách. Nielenže s Danielle zaspali okolo štvrtej ráno, ale ten hlas ju neustále mátal.
,,Koľko má podľa teba rokov?" špekulovala jej najlepšia kamarátka a prehrabávala sa v jej šatníku. Nevedeli sa dohodnúť, či príde v dlhých pestrých kvetovaných šatách (štýlovo by kontrastovali s jej vlasmi), sukni (mohol to byť dôležitý človek) alebo v džínsach (zavolal, neposlal e-mail, takže chcel neformálne stretnutie a vynikli by jej nohy).
,,Asi tridsať," hútala.
,,Ha! Stavím sa, že nebude mať viac, ako dvadsaťpäť," zvolala víťazoslávne Danielle a z kopy šiat vytiahla model pokreslený komixovými postavičkami. Spárovala ju s koženou bundou a spýtalo sa otočila na Margareth. ,,Čo povieš?"
Zahryzla si do pery. Rozhodne to bola zaujímavá kombinácia. ,,Keď ja neviem..."
,,Odviaž sa trochu, nemáš štyridsať."
Hrane sa chytila za srdce. ,,Au, to bolelo."
Asi po pol hodine dohadovania vybrali tie kvetinové šaty s už spomenutou bundou.
,,Ukážeš mu obe svoje stránky, tú drsnú aj tú krehkú!"
,,Ale to nie je rande!"

***
Sie kommen zu euch in der Nacht
Dämonen Geister schwarze Feen
Sie kriechen aus dem Kellerschacht
Und werden unter euer Bettzeug sehen

Do známej kavierne prišla s patnásťminútovým predstihom.
,Tak, som zvedavá, čo to bude za človeka,´ pomyslela si. Aspoň uvidí, čo to je za chlapa. Na ukrátenie dlhej chvíle si objednala latté. Netrvalo dlho a nasávala príjemnú vôňu kávy a atmosféru kaviarne.
,,Slečna Bauerová?"
Pri zvuku svojho mena sa strhla, otočila sa a takmer si vyliala kávu. Za ňou totiž stál najúžasnejší chlap, akého kedy videla. Mal určite aspoň 180 centimetrov, hnedú vestu a pod ňou zelenú košeľu obopínajúcu jeho dokonalú postavu, dioptrické sklá ukrývali nebesky modré oči, plavé vlasy mal staromódne ulízané dozadu. Bol ako jej osobný oživený Adonis.
,,A-áno. Vy ste... pán Beilschmidt, predpokladám," vytlačila zo seba a zakázala si vydávať pištivé zvuky. Takíto chlapíci nikdy nechodili po uliciach, tí majú na vás pozerať zo starých portrétov, fotiek a pózovať na bilboardoch!
,,Hovorte mi Ludwig," ponúkol sa s drobným úsmevom a sadol si oproti nej. Hm, a prišiel s päťminútovým predstihom. To sa jej pozdávalo.
,,Potom ma volajte Margareth," odvetila a nenápadne si pod stolom žmolila šaty. Bola samostatná a silná, niektorí ju považovali za feministku, ale ona nebola schopná hrať sa krehkú kvetinku, ktorou nebola. Väčšina chlapov mala pred ňou obrovský rešpekt a zrazu si tu nakráča pán Dokonalý a ona netušila, ako sa má správať a čo očakávať. Jeho prirodzene silná aura bola tak výrazná, že sa pri ňom cítila úplne bezvýznamne.
Na jej prekvapenie bol rozhovor stručný, ale príjemný. Dozvedela sa, že má 24 rokov (teda boli rovesníci), býva v centre západného Berlína, má staršieho brata, troch psov a rád hrá futbal. Chodieval na dlhočizné služobné cesty, takže mu bude žehliť oblečenie, upratovať dom, starať sa o psov a raz za čas niečo uvarí. Čo malo od malej brigády dosť ďaleko a boli tu potiaže s cestovaním.
,,Musela by som vstávať o piatej ráno, cesta k vám by trvala trištvrte hodiny, a potom by som ďalšiu polhodinu cestovala do školy," namietala, ,,a to nehovorím o ranných a poobedných zápchach a ešte zimných mesiacoch. Už mám priveľa vymeškaných hodín na to, aby som si mohla dovoliť niečo také."
Zamračil sa. Všimla si, že na mu vytvorila vráska medzi obočím, bola dosť hlboká.
,,Čo keby ste sa presťahovali ku mne?" navrhol. Takto by ste mohli vstávať ako ste zvyknutá a ušetríte čas aj peniaze."
Okamžite to v nej vyvolalo pochyby. Má sa len tak presťahovať k mužovi, ktorého videla prvýkrát v živote? Na druhej strane hovoril úprimne, pôsobil sympaticky a ponuka bola výhodná. Ale stálo jej to za to kvôli peniazom?
,,Dáte mi minútku, prosím?" požiadala ho. Prikývol. Rýchlosťou svetla vyštartovala na dámske toalety.
,A čo teraz? Na toto ma žiadna škola nikdy nepripravila,´ hovorila si. ,Zavolám Danielle.´
,,Mám problém," ohlásila sa.
,,Spravil ti niečo?!" zajačala Danielle za druhom konci.
Uchechtla sa. ,,Kdeže, je skvelý. Ja len... býva celkom ďaleko odo mňa a navrhol, aby som sa k nemu presťahovala." V skratke opísala celú situáciu.
,,Dan?" ozvala sa, keď jej kamarátka mlčala akosi pridlho.
,,Som tu, som tu, hm... koľko si vravela, že ti bude dávať?"
,,Dvestopäťdesiat týždenne. Myslíš-"
,,To je tisíc mesačne, na to, že si študentka, fajna cena. Čo robí ten tvoj pán Beilschmidt?"
,,Niečo s vládou, asistent ministra zahraničia či čo."
Hvízdla. ,,Pekne, len tak si sa vyšvihla až do parlamentu."
,,A to som ešte nepoužila ženský šarm," zasmiala sa.
,,Zlato, podľa by si to mala zobrať, možno ťa niečo naučí. Bude to dobre vyzerať v tvojom CV."
,,Ako dať svojmu zamestnávateľovi pod stolom kvalitný blowjob?"

***
Nun liebe Kinder gebt fein acht
Ich bin die Stimme aus dem Kissen
Ich hab euch etwas mitgebracht
Ein heller Schein am Firmament

Po pol hodine jazdy Berlínom sa ocitla vo svojom novom bydlisku. Prišli na čiernom BMW s tónovanými sklami. Nemecký Adonis jej zabudol povedať, že šoféruje ako šialený, obracal sa jej žalúdok.
,,Tu sme," oznámil jej a vystúpili. Pri pohľade na luxusnú bytovku Margareth spadla sánka. Mohla mať až tridsať poschodí! ,,Zoberieme si výťah alebo to zvládnete až navrch...?"
..Pešo," odvetila, ,,ale či ich zvládnete vy..." zaškerila sa, vyzula si sandále na nízkom opätku a vyštartovala hore. On nestrácal čas a vybehol za ňou.
,,Dobrý deň Otto," pozdravil staručkého vrátnika a hnal sa za ňou. Na devätnástom poschodí ju predbehol a vyhral ich malý závod.
,,Ufff," odfúkla si, ,,dobrá prechádzka." Obaja boli udychčaní a spotení, Ludwigovi sa trochu rozpadol jeho dokonalý účes a niekoľko pramienkov mu viselo do čela. Mysľou jej prebleskla predstava mokrého Ludwiga so spľasnutými vlasmi. Uch, och.
Medzitým vytiahol kľúče a otvoril dvere. ,,Prosím."
Ako neustále zisťovala, jej nový zamestnávateľ bol samé prekvapenie. Z bytu sa na ňu vyvalili traja obrovskí psi a začali ju zvedavo oňuchávať. Prekvapená a totálne zaskočená tam stála ako zamrznutá.
,,Aster, Blackie, Berlitz, dnu!" prikázal ich majiteľ. Psi sa okamžite vrátili do chodby a poslušne sa zoradili. ,,Netreba sa ich báť, tí neublížia ani muche," dodal pokojnejšie. Asi si myslel, že je iba Margareth nesmelá.
,,V poriadku... len, som čakala niečo menšie," zasmiala sa nervózne. Snažila sa ovládnuť než dostane hysterický záchvat.
,,Tak vitajte u mňa," pokynul jej.
Zhlboka sa nadýchla a vstúpila. Prekvapila ju nezvyčajná poriadkumilovnosť toho mladého muža a jeho očividná láska k histórii. Nad telkou mal zavesený stredoveký meč a pri konferenčnom stolíku boli naskladané knihy o druhej svetovej, romány aj encyklopédie. Všetky steny boli bledunkozelené a nikde nebol nevyužitý priestor.
,,Odkiaľ máte ten meč?" opýtala sa.
Vyzliekol si vestu a zavesil si ju na zvláštne tvarovanú stoličku nazývanou Nemý sluha. ,,Rodinné dedičstvo."
Preskúmala celý byt. Pôsobil neosobne, až na pár vecí ako kalendár so športovými autami, starého obrazu nejakej krajinky a fotky Ludwiga s akýmsi albínom položenou pri telke. Zobrala ju do rúk. Musel to byť jeho starší brat, ktorého spomínal. Ak si odmyslela biele strapaté vlasy, rebelantské punkové oblečenie, znepokojujúce červené oči a drzý úškrn, vyzerali naozaj podobne. Mali rovnaké otro rezané rysy, tvar očí aj postavu... Z filozofovania ju vyrušilo funenie na lýtkach.
Od ľaku pustila fotku na zem a inštinktívne sa pritisla k Ludwigovej hrudi. Nevedela, ako ho v tom zmätku našla, jej mozog konal impulzívne, nejakým zvláštnym spôsobom vyhľadal toho najsilnejšieho jedinca v miestnosti a hľadal u neho ochranu.
,,Šššš, v poriadku, som tu," zašepkal nežne a palcom jej prešiel po ruke. Nemotorne ju objal a ona mu zaborila tvár do krásnej, voňavej košele.
,,J-ja... mala s-som t-to povedať skôr," zvlykla, ,,b-bojím sa... veľkých p-psov... keď som m-mala päť, j-jeden ma... p-pokrýzol do č-členka... mám tam j-jazvy..."
,,To nevadí, je to moja vina, mal som byť viac konkrétny. Ššš, no tak, plač vám nepristane, dáme si spolu čaj. Poďte tu, sadnite si, postarám sa, aby boli od nás ďaleko, sľubujem." Hlas sa mu zvláštne prehĺbil, bol tichý a ukľudňujúci, takmer ako od hypnotizéra. Posadil ju na stoličku v kuchyni a psy sa na jeho povel usalašili pri pohovke v obývačke. Čoskoro sa uvoľnila aj napriek tomu, že ich mala na očiach..

Mein Herz brennt
Mein Herz brennt

Opäť sedeli oproti sebe a rozhovor zkĺzol do väčšej intimity. Smiali sa jej historkám z univerzity telovýchovy, on jej rozprával nesčíselné príbehy zo služobných ciest, hlavne o bláznivých dvojčatách z Talianska, Felicianovi a staršom Lovinovi. Tí dvaja boli aj oddelene hotové pohromy, nieto ešte spolu, vždy mu niečo vyviedli, ale mal ich rád. Ďalší bol Japonec Honda, trochu divný, uzavretý a prekvapivo perverzný, no bez problémov spolu vychádzali, napriek veľkému vekovému a kultúrnemu rozdielu.
Rozprával aj o svojom bratovi, o päť rokov staršom Gilbertovi, ktorý natruc pracoval v obchode s hudbou a napriek vrodenej autorite a pedantnosti sa obliekal ako mladistvý punkáč.
,,To máte pekne korenistý vzťah," poznamenala so smiechom a upila si z ostružinového čaju.
Ludwig mierne očervenel. ,,Je ťažké s ním vychádzať. Tak trochu sa nevie preniesť cez to, že už nie som jeho malý braček, čo ho potrebuje." Zrak mu padol na digitálne hodiny na trúbe. ,,Oh, je dosť neskoro. Zoberiete si na otočku nejaké veci alebo si to necháme na zajtra?"
Neuvažovala ani sekundu.
,,Na otočku."
Zaviezol ju k internátu a s jeho pomocou si pobalila väčšinu vecí. Zmestila sa do dvoch malých kufrov a jednej tašky. Nechala tam väčšinu učebných materiálov a zimnémo oblečenia, po tie si príde zajtra.
V jeho byte sa narýchlo osprchovala (bez hanby použila jeho sprchový gél) a ubytovala sa v hosťovskej izbe. Bolo to úplne neznáme miesto, ale cítila sa tam v bezpečí...

***
Sie kommen zu euch in der Nacht
Und stehlen eure kleinen heißen Tränen
Sie warten bis der Mond erwacht
Und drücken sie in meine kalten Venen

Prvé týždne boli hlavne o zvykaní si. Mali odlišné zvyky, štýl organizácie a povedzme si úprimne, keď máte fóbiu zo psov a traja sú vám neustále za pätami, nie je to jednoduché.
,,Čo-čo to robíš?" zvolal raz šokovaný z predsiene.
Prekvapene zdvihla hlavu. ,,Urovnávam ti knihy."
,,Ale," prešiel k nej a začal to celé reorganizovať, ,,vždy boli usporiadané podľa autora, NIE podľa názvu."
Pustila sa doňho: ,,To mi bolo treba povedať! Kto sa má vyznať v tvojom systéme, svätý Pavol?!" Buchla dverami do kúpeľne a dlhé minúty hľadela do umývadla. Už jej načisto preskakovalo.
Raz sa ale stala vec, ktorú vôbec nečakala. To prešlo asi pol roka. S Ludwigom sa poznala skutočne dôverne a jej fóbia zo psov zmizla ako švihnutím prútika.
Pustila si starý dokument na jednom zo svojich obľúbených vzdelávacích kanálov. Mohla si to dovoliť len vtedy, keď on bol preč, z nejakého zvláštneho dôvodu totiž neznášal pozerať starú kinematografiu.
Práve ukazovali jeden z Hitlerových prejavov, kde drsným hlasom rečnil o slobode a cti. Pohltená úvahami a žehlením nepočula štrkot kľúčov. Do prítomnosti ju vrátil až ostrý nádych a žuchnutie. Vyľakane sa otočila, a naskytol sa jej hrozný pohľad. Dovtedy mala príležitosť vidieť všetky jeho stránky, ale na toto nebola pripravená.

Nun liebe Kinder gebt fein acht
Ich bin die Stimme aus dem Kissen
Ich singe bis der Tag erwacht
Ein heller Schein am Firmament

Ten precízny, vyspelý a dobrý mladý muž kľačal na zemi, vedľa neho ležali rozsypané papiere a plakal ako malé dieťa. Ako paralyzovaný zízal na gestikulujúceho Hitlera a pritískal si ruku na ústa, slzy sa mu z očí liali doslova potokom.
,,Ja-" vyšlo z nej, no potom si uvedomila, že to nemá cenu. Vypla telku, bleskurýchle odstavila žehličku a vrhla sa k nemu. Objala ho a nechala ho vyplakať sa. Kŕčovito ju držal, ako svoju obľúbenú hračku, ktorej sa nechcel vzdať. Vedela, že v utešovaní moc dobrá nie je, ale skúsila to.
,,No tak, no tak, no tak, nič sa nedeje, bol to iba záznam," šepkala. ,,Poď, dáš si Budweiser a bude ti lepšie."
,,Nebude," mumlal.
,,Čože?"
,,Nebude..."
Ťažkopádne vstal, vyzliekol si kabát, posadil sa na gauč a začal hovoriť. O svojej dlhej, predlhej minulosti, kedy bol diabol, Boh, anjel, symbol, najvyšší služobník krajiny. Keď sa ríša rozpadla, upadol do kómy. Keď sa jeho bratia zjednotili, opäť povstal, neuveriteľným tempom vyrástol a dohnal okolité monarchie a štáty.
A potom... prišla Veľká vojna. Stalo sa to tak náhle, zrazu bojoval proti starým nepriateľom a priateľom, na vrchole moci, s príbuznými, s ktorými veľmi dobre nevychádzal a s Talianskom/Felizianom, ktorý robil viac zlého než dobrého. Hovoril o medzivojnovej dobe, kedy ho ľudia nenávideli, nenávideli sami seba, keď boli všetci jeho bratia takí oslabení, že to vyzeralo, že zomrú a on s nimi. Potom sa objavil ten Rakúšan, Adolf Hitler, vyzdvihol Nemecko z prachu a znovu ho nútil bojovať, zabíjať svojich aj cudzích. Hovoril o svojich výpadkoch pamäti hlavne v posledných troch rokoch vojny. Prebúdzal sa v čiernej SS uniforme, inokedy bol v obyčajnej radovej uniforme.
Prenasledovala ho jeho temná stránka. Vedel, že ju má, každý národ ju mal. Pozerala naňho zo zrkadla, vídal ju v tmavých uličkách a preplnených davoch. Prenasledoval ho tými čiernymi očami, s jazvou na lícnej kosti, oblečený v drahom roztrhanom oblečení, aké nosili Židia.
Rozprával jej dokonca o období, keď boli s Gilbertom/Pruskom od seba oddelení, ako jeho brat prijal meno Nemecká demokratická republika a potom o páde Berlínskeho múra.

Mein Herz brennt
Mein Herz brennt
Mein Herz brennt
Mein Herz brennt

Margareth mu medzi rozprávaním doniesla pivo a pomaly usrkávali. Dívali sa do svojich plechoviek, obaja s chaosom v hlave. ,Čo teraz bude,´zamýšľali sa. ,Zmení sa niečo? Bude to teraz vhodné?´
,,Ja-" ,,Chcel by som-"
Pohľady sa im stretli a obaja zčerveneli ako paradajky.
,,Nie, povedz prvá-" ,,Povedz to-"
Opäť sa ma seba zahľadeli.
,,Asi... to budeme musieť povedať naraz," zamumlala.
,,Dobre."
,,Raz, dva tri - milujem ťa!" ,,Ľúbim ťa."
Šokovane na seba pozerali. Bolo to nečakané ako rana kladivom, ako splnený sen. Dočerta, bola pravda, že v prítomnosti toho druhého sa viac usmievali, boli nostalgickejší, jemnejší, zábudlivejší... ,Okej, toho je divné,´ zhodnotila v duchu Margareth.
,,Teraz... by sme sa mali pobozkať... asi...ako v tých telenovelách," zhodnotila Margareth a nervózne sa usmiala.
Nesmelo na ňu pozrel. ,,A-ak chceš."
Prisadla si bližšie. ,,A čo keď áno," zašepkala.
,,No," odkašľal si, ,,v tomto nie som veľmi dobrý, takž-" umlčala ho svojimi perami.

***
Mein Herz brennt
Mein Herz brennt
Mein Herz brennt

V živote ju odchod od niekoho nebolel tak, ako teraz. Chápala, že je to kvôli bezpečnosti, ale už iba myšlienka jeho neprítomnosti ju fyzicky zabolela. Bude to ťažká skúška toho zriedkavého puta medz národom a človekom, ktoré si medzi sebou vytvorili. Za chrbtom jej hučalo lietadlo a po boku mala dvoch bodyguardov. Stála tam v jeho pletenom svetri, ktoré mu doslova zkonfiškovala a držala sa s ním za ruky.
,,Bojím sa," zašepkala slabým hlasom a objala ho.
Silné ruky jej položil na tvár. ,,Ty to," bozk na čelo, ,,zvládneš," bozk na nos, ,,miene," bozk lícnu kosť, ,,kleine," bozk na líce, ,,Margerite." Venoval jej nekonečný bozk na pery, no jej sa to zdalo ako sekunda. ,,Si ten najúžasnejší človek pod slnkom."
,,Sú mraky," poznamenala. Usmiali sa nad tým ako nad súkromným vtipom.
,,No vidíš. Bude to len pár mesiacov," dohováral jej nežne. Vzápätí mu tvár potemnela. ,,A potom si po teba prídem. Nejaký Irak alebo ISS ma nezastaví."

Mein Herz brennt


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 15. srpna 2016 v 0:34 | Reagovat

V prvé řadě děkuji, že jsi mi věnovala něco tak úžasného~ Ludwiga se ti náramně povedlo vystihnout a Margharet je pro něj dokonalá. Ludwigova nesmělost byla zlatá a na konci z nich už byli pěkně hrdličky~ :D :P

2 Hentai no Kame Hentai no Kame | 15. srpna 2016 v 1:13 | Reagovat

[1]: Ani neverím, že sa mi to tak podarilo, teraz by som zmenila všetko XD som rada, že si sa ozvala, už som si myslela, že sa niečo stalo.

3 ainiloveanimeandyaoi ainiloveanimeandyaoi | 22. srpna 2016 v 12:12 | Reagovat

Prečo som si to sakra nevšimla ? To už mám šedí zákal ? :D
No nič, tak opozdene ťa chválim za toto dielko s Nemeckom :D

4 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 24. srpna 2016 v 22:18 | Reagovat

[3]: áno drahá, šedý zákal a demenciu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.