Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Vnučka

25. června 2017 v 16:46 | Hentai no kame |  Creepypastas and horor
Drahí moji, momentálne je u nás búrka z toho skurveného tepla a ja som nedávno dokončila creepypastu s názvom Vnučka. Trošku som sa inšpirovala TÝMTO, keďže moja myseľ mala v túto dobu veeeľmi plodné obdobie... (Akože fakt, vole, akurát kukáš videá na youtube, píšeš si s creepypastermi a robíš somariny).
Hope, you´ll enjoy it.


Súvisiaci obrázok

Dre@mer 5/18/13 6:47 pm

Ahoj. Počula som, že sa tu nájdu aj pravdivé príbehy a chcela by som prispieť tým svojím. Verím, že niektorým to pomôže vysvetliť úkazy, ktoré sa okolo nich dejú a skeptici to môžu brať ako vymyslený príbeh.
Môj dedko bol človek, ktorý pre mňa veľa znamenal. Jeden z tých klasických, zhovievavých starých otcov, schopných celú noc sedieť pod vaším oknom a brániť vás pred nápadníkmi a bubákmi, opravovať pokazené hračky a kupovať sladkosti. Znamenal pre mňa celý svet, okrem mamky a ocka mi bol najbližší zo všetkých ľudí na planéte. Taká spriaznená duša. Ale niečo na ňom bolo špeciálne, čo žiadna z mojich kamarátok nemala. Bol to šaman.
Áno, napriek našej ,,vyspelej a osvietenej dobe" sa nájdu ľudia, ktorým treba pomôcť takýmto spôsobom. Niektorí majú problém s geopatogénnymi zónami v dome, iní chcú hovoriť s mŕtvymi príbuznými, ďalší bažia po láske, bohatstve a šťastí. A nie, nebol to žiadny šarlatán, ako si možno mnohí z vás začali myslieť. Niekoľkokrát k nemu dokonca prišla polícia, keď hľadali nejaké unesené dieťa.
Prosím, nepredstavujte si nás ako čarodejnú rodinu, čo každý víkend usporiadava rituály a tak. Sme celkom normálni a jediné, čo po ňom ocko zdedil, bol akýsi šiesty zmysel pre pomoc druhým a rešpekt k vyšším silám. Vždy vedel utešiť a poradiť, niekedy až zázračne vedel, čo na koho platilo. Mamka bola tá racionálna, čo za všetkým hľadala rozumné vysvetlenie. K dedkovmu umeniu pristupovala tak trochu s podozrievavosťou a tuším aj so strachom.
Dedko nikdy nikoho neodmietol, okrem jedného prípadu. Stalo sa to, keď som mala asi sedem rokov. Niekedy vtedy ma začal učiť základy šamanského umenia. Spomínam si, že bola nedeľa, v telke dávali Spongeboba a nejaké anime. Potom som navštívila dedka v jeho časti domu. Mal tam vlastnú kuchynku a miestnosť, kde praktikoval svoje umenie. Prijímal asi tridsaťročnú ženu s chlapcom v mojom veku. Okamžite som sa skryla za záves oddeľujúci miestnosť. Za chlapcom stála tmavá postava. Bola neforemná a rozmazaná ako maľba od škôlkara. Nikdy som nič také nevidela, hoci niektoré tvory, ktoré sa okolo nás pohybujú, sú podivné a laika môžu spoľahlivo vydesiť.
Dedko na mňa úkosom pozrel a pri pohľade na moju vystrašenú tvár sa pevne rozhodol.
,,Je mi to ľúto," začal, ale jeho prípad je mimo môj obor."
Žena začal hystericky nariekať, ako je to možné, veď zohnali kontakt zo spoľahlivého zdroja a okrem toho, prišli za ním až z New Hampshire. Pre svoje dieťa bola ochotná spraviť čokoľvek.
,,Je mi to skutočne ľúto," zopakoval. ,,S takýmto prípadom som sa nestretol takmer desať rokov a nemám sily ani pomoc na to, aby som toho parazita vyhnal."
S námahou vstal a odšuchtal sa ku skrinke, kde mal uložené všetky veci potrebné na rituály. Z malej zásuvky zobral hnedo-červenú vizitku a podal ju žene.
,,To je kontakt na môjho kolegu na Floride. Má dvoch učňov a má pevnejšie nervy než ja. A ešte niečo pre mladého pána." Dedko sa znovu vydal ku skrinke a z iného priečinka vytiahol náhrdelník na koženej šnúrke s nádherným zeleným kameňom. ,,Malachit pomáha zmierniť napätie. Treba ho nosiť najviec týždeň, potom ho očistite v potoku a na tri dni ho dajte na slnko."
Počas dedovej reči som pozerala na chlapca. Vyzeral smutne a vystresovane. Bohvie, koľko šarlatánov a odborníkov už stihol vystriedať.
,Čo je to za život s parazitom?´ hovorila som si. Spomienka na ten podivný tieň ma strašila v snoch ešte niekoľko týždňov.
Asi o pol roka dedko zomrel a bola to najťažšia skúška môjho života. Ten jeho bol dlhý a bohatý na zážitky, život, ktorý sa naozaj vyplatilo žiť. Ale...jeho strata ma stále páli ako žieravina. Bol to môj vzor, moja opora v detstve, tvorca mojej životnej filozofie, ale bolo sebecké žiadať od neho alebo od prírody, aby so mnou pobudol ďalších desať rokov. Narušovať cyklus života je neodpustiteľný zločin voči prírode a lipnúť na minulosti nie je zdravé. Asi sa pýtate, prečo som nenapísala ,,cyklus prírody" namiesto ,,cyklus života". K tomu sa dostanem.
Každopádne, moja výchova na šamanku pokračovala, aj keď v oklieštenej forme. Dedko mal niekoľkých dobrých priateľov a kolegov, ktorí praktikovali naše umenie a tradície v tej či onej podobe. Ocko mi vybavil, aby som mohla raz do mesiaca ísť k jednému z týchto ľudí a učiť sa tam. Samozrejme, musela som kvôli tomu robiť extra projekty do školy o miestach, ktoré som navštívila a tak. To znamenalo, že ak som cestovala napríklad do Nového Mexika, mala som spraviť projekt o vzťahoch medzi Mexikom a USA. Dalo sa to zvládnuť, keď človek chcel.
Všetko sa pokazilo asi pred mesiacom. Zobudila som sa nadránom, mohli byť asi štyri hodiny a môj chlapec Ethan spal vedľa mňa. Chvíľu som uvažovala, či ma nezobudil chlad v miestnosti, ale hneď som tú myšlienku zavrhla. Kúrenie nám funguje dobre a okrem toho, u nás je máj celkom teplý. Niečo tu sakramentsky nehralo a do mysle sa mi vkradol plazivý strach, ako taká divná spomienka na zvláštneho priateľského uja s bielou dodávkou.
Svojím vnútorným zrakom som sa obzerala po izbe a vtom som si to všimla. Medzi skriňou a prúteným kreslom, šikmo k mojej strane postele, mám asi tridsaťcentimetrovú úzku medzeru, kde bol podozrivo tmavý tieň veľmi vysokej postavy. Hneď ako som ju uvidela, srdce mi spadlo niekde do perín. Parazita spoznám na prvý pohľad. Je to duša, ktorá neprešla na druhý breh a v snahe prežiť sa prichytí na osobu alebo vec, niečo ako energetický upír. Síce mám s nimi len málo skúseností, ale niečo také sa vám vryje do pamäte. NIKDY nepodceňujte tiene, lebo to môže byť váš koniec.

Súvisiaci obrázok


Začalo sa to pohybovať ku mne spôsobom, ktorý sa označuje ako ,,si v prdeli, obaja to vieme a užívam si to". Cítila som, ako mi tuhnú ruky a nohy a zalieva ma studený pot. To bola parazitova práca, lenže... Amulet! Môj amulet tomu mal zabrániť! Kde ho mám?!
V panike som sa obzerala a uvidela ho spolovice zastrčený pod vankúšom. Ethan mi ho musel omylom strhnúť.
Opäť sa sústredím na návštevníka. Mysli, hovorím si, pohni mozgom, si sa to učila vyše desať rokov. Na vyháňací rituál nemám potrebné prostriedky ani čas. Na parazitov presun na druhý breh sú potrební traja ľudia. Budiť Ethana je nezmyselné.
Prstami som sa pokúšala nahmatať môj amulet. Musím si ho dať na krk, inak budem stuhnutá ako socha a to bude náš koniec.
Vtom ma konečne osvietilo. Keď nič iné, aspoň postavím bariéru, to ho zadrží. Zozbieram posledné zvyšky síl. V hrdle mám Saharu, ale začnem odriekať príslušné frázy.
Parazit zastane. Čakal, kedy sa zobudím, počkal si, až mi dojde, čo sa mi chystá urobiť, ale prestrelil. Cítim, ako jeho vplyv na moje telo slabne, je neistý a zmätený. Už môžem hýbať rukami a to je to, na čo som čakala.
Na nočnom stolíku mávam vázičku s levanduľou. Uvoľnenou rukou som ju chytila a šmarila ju k duchovi. Váza preletela priamo cez neho a roztrieštila sa na kúsky. Duch zmizol, ale na zlomok sekundy som uvidela jeho bývalú podobu. Mal podobu muža v strednom veku, oblečeného v staromódnom sudcovskom talári, s červenou tvárou ako alkoholik, silnou čeľusťou a očami, ktoré mi vydeli do duše.
Jeho pohľad mi v ten moment spustil niečo v spomienkach, pretože som sa v mysli vrátila do toho dňa, keď k nám prišla žena so synom z New Hampshire. Parazit, ktorého som práve odohnala, bol ten istý, ktorý sa prisal na toho malého chlapca.
A potom mi došla ešte jedna vec. Dedko podľa lekárskej správy zomrel na zástavu srdca, ale on nemal ako! Srdce mal kompletne zdravé. Niekto sa mu prišiel pomstiť a v ten večer sa to pokúsilo zabiť aj mňa.

Komentáre
[užívateľ zablokovaný] 5/19/13 12:09 pm
Chytré dievča. Ale nebojte sa, raz tá vaša família dostane, čo si zaslúži.

Komentár zmazaný
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 ainiloveanimeandyaoi ainiloveanimeandyaoi | 26. června 2017 v 21:40 | Reagovat

YES ! Kamechi sa rozhodla dať svoju cestovinku na blog :3 Síce som to už čítala od Teba v predstihu :-D
A inak, super inšpirácia ;-)

2 Petrika Petrika | Web | 24. července 2017 v 22:20 | Reagovat

Kedysi som bola strašne zažratá do týchto vecí. Mala som snáď preštudované všetko, čo sa mi dostávalo pod ruky a doteraz mám k tomu veľký rešpekt. rada zablúdim aj k literatúre, ktorá sa venuje týmto veciam a jedno dielo mi aj leží na poličke. Vždy ma to istým spôsobom lákalo :]
Zaujímavý príspevok.

3 Hentai no Kame Hentai no Kame | 24. července 2017 v 22:30 | Reagovat

[2]: Veľmi, veľmi ti ďakujem :3 Tiež sa zaujímam o takéto veci. A sľubujem, že to nebude posledná pasta.

4 ┼Eleanore Inkake Samanthe Lune┼ ┼Eleanore Inkake Samanthe Lune┼ | Web | 21. září 2017 v 23:30 | Reagovat

Já od narození vídám vše možné i nemožné
Pěkný
Spřátelíš blog?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.