Zoznam vecí, ktoré si musím pozrieť:
Niekto to rád horúce
Hannibal
Dexter
The 100
The Ash vs Evil
Suicide Squad
Man in the High Castle



Šťastíčko

9. března 2018 v 21:54 | Hentai no Kame |  Creepypastas and horor
Helou, bois and grills, dlho som tu nebola a tak sem chcem pridať poviedku, ktorá sa objaví v knižke Děsivé Těstoviny 2. Možno. Som na streame so Svobym a Prézom https://www.youtube.com/watch?v=f_OHwHPxB4Y a pila som Slivovicu. Deal with it.




V rodine máme také...dedičstvo z babkinej strany. Koluje z generácie na generáciu minimálne stopäťdesiat rokov. Nie sú to šperky alebo tajné knihy a listiny, ako sa zrejme mylne domnievate. Je to kvet. Prapodivná bylina. Už ako dieťa som nad ňou špekuloval. Z knižnice som nosil každú encyklopédiu, ktorá mi prišla pod ruku a snažil som sa ju tam nájsť. Je to asi tridsať centimetrov vysoká rastlina s pichľavými listami, pripomínajúcimi cezmínu, s červeným lemovaním. Farba listov je tak tmavá, že pripomína čiernu. A medzi januárom a februárom máva maličké biele bobule, ktoré za žiadnych okolností nesmiete zjesť (aspoň tak mi to prízvukovala mamka, babka aj ujo). Čo k tomu dodať, rastliny ma začali natoľko fascinovať, že sa stali mojím koníčkom. Dnes prednášam botaniku na univerzite v Michigane. Rastlina sa podľa zvláštneho pravidla dávala tým najmladším v rodine. Najprv ho mala babička, potom mama a keď strýko zomrel ako bezdetný bohém, prišiel rad na mňa. Doteraz mám pred očami tú vec, vyhrievajúcu sa v augustových lúčoch na okennom parapete. Mamka odrezala malý kus z jednej vetvičky a podala mi ho. ,,Zvyšok vyhodíme. Daj na to veľký pozor, doma to zasadíme a budeš sa o to starať." S jej pomocou som toho krpca zasadil do pekného modrého kochlíka a dal na stôl vedľa okna. Trónil mi tam do vysokej školy, potom som sa presťahoval na internát a Krpec (ako som tú vec prezýval) bol na poličke nad mojou posteľou. Bolo to miesto plné flákočov, šprtov aj magorov. Nič neobvyklé. Skončil som na izbe s dvoma šprtmi, Caseym a Edwinom. Boli to asociáli, všetok čas trávili v knižniciach a internetových kaviarňach, kde mali orgazmy z matematiky a kvantovej fyziky. Dodržiavali rozvrh, neboli hluční a sprchovali sa aspoň raz do týždňa. Čo sa o všetkých povedať nedalo. Daniel z medicíny mi vyslovene pil krv. Nemali sme medzi sebou nevybavené účty, bol to jednoducho parchant. Jedného dňa som zalieval Krpca a mykol som sa. Na chodbe totiž nastal pekelný hluk a buchot. ,Debilní alfasamci,´ zastonal som v duchu a snažil sa to ignorovať. Vzápätí sa otvorili dvere tak prudko, že som si myslel, že vypadli z pántov. ,,Čau, šprti!" zahučal Daniel, nechal otvorené dokorán a pustil sa obiehať zvyšok intráku. ,,Hovado zasrané," precedil som pomedzi zuby. Karma sa ozvala takmer okamžite. Ozvalo sa tupé buchnutie, Damien zastonal a zosypal sa na zem. V plnej rýchlosti totiž vrazil do dverí, ktoré sa otvárali. Bežne nie som pomstychtivý, ale jeho ston bol hudbou pre moje uši. Síce ho to nezastavilo od iných vylomením, ale zlepšilo mi to deň. A tak, keď ma niekto toho dňa naštval a polieval som Krpca, púšťal som si z času na čas zlé myšlienky na špacír. Istej ľahkej slečne z môjho ročníka a profesorovi psychológie sa prevalil vzťah, lebo zabudli zamknúť dvere. Iní zaspali, lebo sa im pokazili budíky, našli si prepichnuté gumy na aute či spadli zo schodov. Ako som vravel, obyčajné milé drobnosti. Karma na požiadanie. Už som spomenul, že Krpec sa u nás dedil z generácie na generáciu. Ale nepovedal som vám jednu maličkosť. Aj keď bol strýko bohém a občas experimentoval s drogami, nikdy nemal vážne problémy so zákonom. Mamka zapadla všade, kam došla. A babka? Každý sa k nej choval s takým rešpektom ako ku cisárovnej. Došiel som na to, prečo. Lebo jedného decembrového večera, keď som prespával u strýka, počul som ho hovoriť. Stál pri parapete s Krpcom, skoro nábožne mu kypril pôdu a mrmlal si: ,,Tá nová predavačka bola hnusná. Mala by sa naučiť nesúdiť druhých, čo povieš, Šťastíčko?" Stačí povedať len to, že ju na druhý deň vyrazili.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
Seems like I need your coment.